Simon Marius (allias Mayr)

Krátky prehľad jeho života a výsledkov jeho výskumu

Matematik, lekár, astronóm a tvorca kalendárov, Simon Mayr (1573–1624) z Gunzenhausenu, ktorý sám seba nazýval Marius, bol markrabský dvorný matematik v Ansbachu. Súčasne ako Galileo objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera, avšak svoj objav zverejnil neskôr, preto ho Galileo obvinil z plagiátorstva. Dnes je jasné, že Marius objavil mesiace Jupitera celkom nezávisle na Galileovi, a že jeho pozorovania byli dokonca presnejšie. Už počas jeho života bolo známe, že to bol on, kto urobil prvé teleskopické pozorovania hmloviny v Androméde.

Životopis

Marius sa narodil 10. januára 1573 v Gunzenhausenu a zomrel 26. decembra 1624 (podľa juliánskeho kalendára) v Ansbachu. Jeho otec Reichart Marius bol starostom, matka sa menovala Elisabetha. V roku 1606 sa oženil s Felicitas Lauerovú (Pokrstený 5. marca 1590), dcérou norimberského vydávateľa a tlačiara Hansa Lauera (1560–1641). Mali päť synov a päť dcér, z ktorých len dcéry prežili detstvo.

Pre jeho vzdelanie bolo podstatné, že Markrab Georg Friedrich ho údajne počul spievať. Vládca si vraj mladíka obľúbil a zariadil, aby mohol navštevovať kniežaciu školu v Heilsbronnu, ktorú Marius navštevoval do roku 1601, a dodnes je jej najslávnejším žiakom. Plánované štúdium v Königsbergu sa však neuskutočnilo, zato mohol Marius v roku 1601 odcestovať do Prahy za Tycho Brahom. Potom študoval lekárstvo v Padove do roku 1605, kde sa pravdepodobne stretol s Galileom. V rokoch 1604 a 1605 bol členom vedenia tzv. Nemeckého študentského národa v Padove. Od roku 1606 do svojej smrti v roku 1624 (podle gregoriánskeho kalendára 5. januára 1625) bol dvorným matematikom v Ansbachu.

Výskum

V roku 1594 začal Marius robiť meteorologické záznamy. Pre roky 1601 až 1629 vychádzali jeho celoročné kalendáre Prognosticon astrologicum. Vynikajúce matematické schopnosti preukázal Marius prekladom Die Ersten Sechs Bücher Elementorum Euclidis (Prvých šesť kníh Elementorum Euclidis), ktoré vydal v Ansbachu roku 1610. Už pred vynálezom ďalekohľadu bol skúseným pozorovateľom, ktorý v roku 1596 publikoval svoje pozorovania o kométe a v roku 1604 presne určil pozíciu supernovy v súhvezdí Hadonoša. Od leta 1609, vďaka svojmu mecenášovi Johannovi Philippovi Fuchsovi z Bimbachu, mohol Marius využívať belgický ďalekohľad, ktorým podľa svojho vyjadrenia 29. decembra 1609 juliánskeho dáta objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera – teda jeden deň po Galileovi, ktorý svoje pozorovania zapisoval podľa gregoriánskeho kalendára. Tento objav poprvý raz zverejnil vo svojích Predzvestiach z roku 1612.

Marius zverejnil svoje vedecké výsledky až v roku 1614 v knihe Mundus Iovialis, čo malo za následok, že ho jeho veľký taliansky rival obvinil z plagiátorstva v časopise Saggiatore z roku 1623. Už v marci 1610 si Galileo zaistil svoje prvenstvo v Sidereus Nuncius (hviezdny kuriér). Avšak Marius pozoroval niekoľko podrobností, ktoré Galileo nezaznamenal. Marius si všimol, že obežné dráhy mesiacov Jupitera sú naklonené oproti jeho rovine rovníka ako aj ekliptike, čo vysvetlilo odchýlky ich „zemepisnej“ šírky Jupitera. Marius si tiež všimol, že jasnosť mesiacov sa mení a vypočítal odpovedajúce tabuľky pre roky 1608 až 1630.

V liste z leta 1611 Marius zaznamenáva pozorovania Venuše, od augusta 1611 pozoroval slnečné škvrny a v novembri toho istého roku objavil, že obežná dráha škvŕn, a teda aj rovníková rovina Slnka, je naklonená voči ekliptike. V roku 1619 ako prvý navrhol, že výskyt slnečných škvŕn je periodický. Bol prvým Európanom, ktorý v decembri 1612 uvidel hmlovinu v súhvezdí Andromédy a v roku 1618, od konca novembra do decembra, pozoroval tretiu a najväčšiu z troch komét toho roku.

Hoci Marius poznal najvýznamnejšie objavy skorého 17. storočia, odmietal heliocentrickú sústavu a uprednostňoval obraz sveta podľa Tycha. K takému názoru ale dospel nezávisle na Brahovi, po prečítaní Koperníkovho diela v zime 1595/1596.

Ešte dnes Mariovo dielo stojí v tieni obvinenia z plagiátorstva, hoci na začiatku 20. storočia bolo dokázané, že Marius bádal celkom nezávisle a že aj jeho najskoršie pozorovania sú bližšie moderným meraniam než tie urobené Galileom.

Pocty

V roku 1612 bol Mariovi udelený strieborný pohár ako dar mesta Gunzenhausen. Pomenovanie družíc Jupitera podľa mileniek boha Jupitera, rímskeho mytologického otca bohov, ukazuje na Maria, ktorý túto ideu získal od Johanna Keplera v Ratisbonu (Regensburg) v roku 1613.

Medzinárodná astronomická únia (IAU) poctila Maria tým, že podľa neho pomenovala jeden z mesačných kráterov ako aj blízke pohorie “Máriové kopce”. V roku 2014 IAU premenovala predbežný názov asteroidu “1980 SM” na (7984) Marius. V Gunzenhausenu bolo podľa Simona Maria pomenované gymnázium a v centre mesta je umiestnená jeho pamätná doska. V kongresovom centre Onoldia v Ansbachu se nachádza sála Simon Marius. V roku 1991 Lions-Club postavil Mariovi pomník na malom zámockom námestí (Kleiner Schloßplatz), vytvorený mníchovským umelcom Friedrichom Schelle. V mestách, ktoré majú vzťah k Mariovu životu, sú po ňom pomenované ulice.